(17.06.1905 – 29.11.1969)
Jozef Lettrich patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej a československej politickej scény 20. storočia. Svojou životnou cestou, ktorá začala v horárni v Diviackych hájoch v blízkosti mesta Turčianske Teplice a politickou angažovanosťou na Slovensku i v USA zanechal výraznú stopu v nedávnej minulosti i mnohé, dodnes platné a aktuálne myšlienky.
Jozef Lettrich sa narodil 17. júna 1905 v obci Diviaky, ktoré sú dnes súčasťou mesta Turčianske Teplice v rodine horára. Detstvo spolu s ďalšími ôsmimi súrodencami prežil v skromných pomeroch. Do ľudovej školy začal chodiť v Turčianskych Tepliciach, pokračoval v meštianskej škole v Turčianskom svätom Martine. V roku 1920 prestúpil potom na reformné reálne gymnázium, kde v roku 1925 zmaturoval.
Neskôr v Bratislave ako študent práva Jozef Lettrich vstúpil do prostredia aktívneho politického a spoločenského života, čo bolo príznačné pre vtedajšie všeobecné nadšenie po vzniku Československej republiky. Aktívne sa zapojil do práce akademických spolkov. V Kuzmányho kruhu evanjelických akademikov bol členom výboru a mal funkciu sociálneho referenta. Angažoval sa v Zväze slovenského študentstva, v Právnikovi a v Združení agrárnych akademikov. V tom čase spoznal aj Milana Hodžu, vedúceho predstaviteľa agrárnej strany na Slovensku.
Dr. Jozef Lettrich mal nesporne rozhodujúci podiel na tvorbe slovenskej politiky v dramatickom období štyridsiatych rokov minulého storočia. Do februára 1948 bol predsedom Slovenskej národnej rady a predsedom Demokratickej strany. Jeho meno sa spája aj s Vianočnou dohodou z roku 1943 a prípravou Slovenského národného povstania. Historické učebnice poznamenané komunistickým režimom ho nespomínali, takže sa o tomto štátnikovi a bojovníkovi za slobodu a demokraciu vie na Slovensku menej ako v zahraničí. V roku 2014 sme si pripomenuli 45. výročie od úmrtia tohto zástancu česko-slovenskej vzájomnosti, ktorého hlavným "lifemotívom" bolo nekompromisné rešpektovanie politických práv pre slovenský národ na základe rovnosti, autority a kompetenčného zabezpečenia slovenských orgánov. Verím, že jeho odkaz ostane žiť v našej spoločnosti stáročia.