(10.2.1863 Turčiansky Michal – 5.1.1918 Banská Bystrica)
Občianskym menom Izidor Žiak. Narodil sa v rodine mlynára. Päť tried gymnázia vyštudoval v Banskej Bystrici (1877-82), šiestu triedu tu dokončil súkromne v školskom roku 1882/83 a stal sa pisárom v advokátskej kancelárii známeho národovca Andreja Hanzlíka v Banskej Bystrici. V roku 1893 pracoval v advokátskej kancelárii v Ružomberku, v r. 1894 - 96 opäť v Banskej Bystrici. V roku 1896 - 99 bol redaktorom Národných novín v Martine, odkiaľ sa vrátil do Banskej Bystrice k pôvodnému zamestnaniu.
Od roku 1881 publikoval verše i krátku prózu najmä v časopisoch Národnie noviny, Slovenské pohľady, Černokňažník a Národný hlásnik. Jeho subjektívna lyrika je poznačená melanchóliou a pesimizmom - disharmonickými pocitmi, ktoré majú korene v spoločenskej realite a približujú ho - hoci nepriamo - k básnikom slovenskej moderny.
Somolický sa sústavnejšie venoval aj písaniu ľudovýchovnej prózy. Pridŕžal sa v nej schémy, ktorá sa ustálila v druhej polovici 19. st. Ľudovýchovné poviedky uverejňoval prevažne v Národnom hlásnikovi a viaceré z nich vydal v lacných zošitkoch J. Gašparík v Martine. Do tohto okruhu patria aj jeho Bájky (1899), reagujúce alegorickou, no nepriehľadnou formou na neduhy súvekého národného života. Známe sú aj jeho preklady z ruskej (F. M. Dostojevskij, A. V. Koľcov, M. J. Lermonov), ukrajinskej (T. H. Ševčenko), francúzskej (F. Coppée, V. Hugo, G. de Maupassant) a americkej M. Twain) literatúry. Do tlače pripravil preklad básní S. Petöfiho od E. Podhradského (1893).